Univerzitná kultúra na UCLA (školský systém, športy, móda a campus)

Povedala som si, že keď ma čokoľvek o téme UCLA napadne, spravím z toho pre vás článok. Jednak preto, že sa ma veľa z vás pýta na detaily o tom, ako to tu funguje a jednak preto, že si hovorím, že keď nie teraz, tak potom kedy? V tomto článku vám poviem, ako vyzerá vzdelávací systém na UCLA, teda v preklade: ako sa učím, ako ma hodnotia, čo všetko Americká univerzita od svojho študenta očakáva a ako sa to dá zvládnuť. Zároveň vám sa vám pokúsim priblížiť moje dojmy z americkej univerzitnej kultúry, predstavím vám campus, hlavné športy a aj "módne trendy" tu momentálne vládnu.

Vitajte na rozkvitnutom campuse UCLA!

Ako dlho trvá jeden školský rok?

UCLA má svojský systém a namiesto klasických semestrov tu používajú systém trimestrov, čo znamená, že školu začnete na konci septembra a skončíte v polovici júna.

Trimestre sú 10-týždňové s tým, že v jedenástom týždni máme "skúškové". Po každom trimestri nasledujú kratšie alebo dlhšie prázdniny (cez Vianoce sú to necelé 3 týždne, na jar jeden týždeň a v lete 3 mesiace). Trimestre sú rozdelené na jesenný, zimný a jarný trimester. Existuje aj letný trimester, ktorý ale trvá tuším iba šesť týždňov a študenti si počas neho väčšinou dávajú jeden ťažší predmet, na ktorý nemali dosť energie počas roku alebo naň jednoducho nemali miesto v rozvrhu. Ja som tu ale na klasické tri trimestre, takže o lenom trimestri vám toho povedať veľa neviem. Od kamarátov iba viem, že väčšinou každý študent na UCLA si aspoň jeden predmet za tie 4 roky nechá na leto. Zároveň sa tak podarí študentom zrýchliť svoje štúdium a niektorým sa vďaka letným trimestrom podarí ukončiť bakalára skôr, čo je v Amerike výhodé hlavne preto, že študenti tu majú veľké pôžičky na štúdium a takto si môžu zmenšiť dlh.

Zaujímavosťou je, že síce naše škúškové obdobie má byť v jedenástom týždni ale počas každého trimestra sa mi stalo, že som mala záverečné skúšky už aj počas desiateho týždňa, kedy som zároveň stále musela chodiť na prednášky, diskusie a odovzdávať práce alebo robiť prezentácie.

Toto je z môjho pohľadu asi ten najhektickejší týždeň, pretože už vás skúšajú ale ešte ste sa ani poriadne nestihli naladiť do skúškového obdobia. Tento systém mi tu príde trošku zvláštny, lebo v St Andrews to funguje úplne inak (ale to si zatiaľ nechám pre seba a poviem vám o tom podrobnejšie v ďalšom článku).

Zároveň je to tu tak nastavené, že všetci absolvujeme skúšku z daného predmetu v rovnaký deň a v rovnaký čas, aby sme mali všetci tie isté podmienky. Neexistujú tu žiadne predtermíny a ani opravné termíny. Pokus máte len jeden.

Takto to vyzerá na najrušnejšej ulici na campuse - Bruin Walk, kde študenti rozdávajú každý deň letáky o ich organizáciách, zbierajú peniaze na charitu alebo propagujú nejaké udalosti na UCLA

Koľko a aké predmety za jeden rok stihnem?

Predmetov máme v každom trimestri tri alebo štyri, záleží od toho, koľko kreditov daný predmet má a koľko hodín do týždňa mu budete musieť venovať. Ja som si dala každý trimester tri predmety ale niektoré mali viac kreditov ako bežné predmety, takže to nakoniec vyšlo tak, že som mala práce toľko, ako niektorí študenti pri štyroch ľahších predmetoch :)

Tým, že ja som tretiačka a St Andrews mi tu umožnilo študovať práve v treťom ročníku, ktorý je v St Andrews kritický, musím si vyberať také predmety, ktoré by som mala v treťom ročníku v St Andrews. Počas roka som mala napríklad predmety ako: Kognitívna psychológia, Vývinová psychológia, Klinická psychológia, Evolučná psychobiológia, Štatistika a Metodológia výskumu atď.

Píšem to sem pre ľudí, ktorých by psychológia konkrétne zaujímala a ktorí by ju niekedy možno chceli ísť študovať. Zároveň si uvedomujem, že veľa ľudí má stále pocit že psychológia je predmet, kde vás naučia čítať myšlienky a vykladať sny, čo rozhodne nie je pravda. Ak by ste chceli, veľmi rada spracujem aj článok o tom, čo všetko psychológia je, čo s ňou môžete v živote robiť a na čo je taký predmet dobrý. Nie som si istá, koľko ľudí by o takýto článok malo záujem, takže mi prosím dajte vedieť.

Vráťme sa ale k systému na UCLA. Ako som spomínala, každý predmet má určitý počet hodín do týždňa (bežne je to 4-6 hodín). Znamená to, že máte väčšinou dve 75-minútové prednášky a jednu diskusiu, ktorá trvá hodinu. Aspoň tak je to pre tretiacke a štvrtácke predmety (nižšia úroveň bude mať pravdepodobne viac hodín do týždňa, ja mám namiesto toho viac "samoštúdia").

Moja každonenná cesta do školy popri štadiónoch a telocvničniach na UCLA (naľavo je John Wooden Center, kde je napríklad fitko alebo lezecká stena a napravo je Pauley štadión, kde bývajú hlavné basketbalové zápasy)

Čím ste vo vyššom ročníku, tým viac sa od vás očakáva, že budete samostatní a že si veľa vecí prečítate bez toho, aby ste niekde museli prísť a zapísať sa, že ste prítomní. Tiež to znamená, že čítanie, ktoré mám predpísané na každý týždeň sa viac sústreďuje na originálne vedecké články ako na čítanie učebníc (tie tvoria väčšinu prváckych a druháckych čítaní). Záleží samozrejme od konkrétneho profesora ale v priemere mám každý týždeň na každý predmet predpísané minimálne dva vedecké články (ktoré sa nečítajú najjednoduchšie) a k tomu jednu až dve kapitoly z nejakej knihy. Toto sa vie vyšplhať na 100 a viac strán týždenne, pre každý predmet zvlášť.

Zároveň, vedecké články sa nedajú čítať na jeden pokus a veľakrát nad nimi strávim veľmi veľa času, pretože sú napísané komplikovane a veľmi podrobne. Tým, že veľa z nás sa má postupne stať vedeckými pracovníki a doktorantami, musíme článkom naozaj dobre rozumieť. Na to si tu dávajú profesori veľký pozor (niekedy až príliš veľký) :))

Zároveň je typické, že každý týždeň odovzdávame krátku esej na nejakú tému, ktorá súvisí s tým, čo sme si mali prečítať a naštudovať a zároveň s tým, čo preberáme na prednáškach. O týchto témach potom diskutujeme na diskusiách, kde dostávame okrem iného body aj za to, ako dobre prídeme pripravení a ako často (a konštruktívne) do diskusie prispievame. Niekedy namiesto klasickej diskusie robíme prezentácie v menších skupinách a prezentujeme danú tému ostaným študentom, ktorí zas spracujú inú tému na ďalší týždeň pre nás ostatých. Všetko je veľmi interaktívne a ani jeden predmet alebo jedna hodina nie je nezáživná alebo nudná. Zároveň preberáme veľa praktických a aplikovaných tém, takže na prednáškach nás tu nikto "nenudí" nejakými poučkami, ktoré číta zo slidov od slova do slova.

Tým, že je vonku celý rok teplo máme veľa vonkajších študovní, ako napríklad túto pri Kerckhoff Hall, kde máme aj jednu celkom príjemnú kaviareň

Ako vyzerajú skúšky a ako ma známkujú?

V Amerike funguje okrem záverečných skúšok aj skúškové obdobie v strede trimestra, kedy máme takzvané midterm exams. Tieto skúšky sú približne v piatom týždni, čo ma núti sa učiť priebežne. Počas midterm exams sa normálne učíme a každý profesor si pre svoj predmet samostatne určí, či nám dá midterm vo štvrtom, piatom alebo v šiestom týždni. Sú aj niektorí profesori, ktorí dávajú aj takzvané "druhé midterms" a tie sú v desiatom týždni a potom v jedenástom týždni nám dajú záverečnú škúšku.

Skúšky sú vo forme štandardizovaných testov, kde máme približne 50 aplikovaných otázok a na tie odpovedáme buď krátkymi odpoveďami, krúžkovaním alebo systémom pravda/nepravda. Každý profesor si to nastaví podľa seba. Nemôže sa vám ale stať, že si tu na vás niekto pri známkovaní "zasadne", pretože všade vystupujete len pod vašim identifikačným číslom a nikde nie je vaše meno.

Odpovedáme na rovnaké odpoveďové hárky, všetko kontroluje stroj a nie človek (teda okrem krátkych odpovedí).

Pri skúšaní tu nikto nedbá na memorizáciu alebo presné poučky ale na to, či vieme informácie aplikovať do reálnych problémov. Takže napríklad pokiaľ sa učíme o poruchách vnímania, dajú nám do skúšky otázku, kde opíšu jednu z týchto porúch cez symptómy a potom sa nás napríklad opýtajú, ktorá časť mozgu je za to zodpovedná. Alebo opíšu pacienta (napríklad s depresiou) a my máme vybrať, aký systém liečby sa k tomu bude hodiť a aké lieky by takýto človek potreboval (čo sú informácie, ktoré preberáme a zároveň čítame vo vedeckých článkoch).

Známkovanie tu je klasicky of A po F, s tým, že v Amerike sú populárne aj medzistupne ako B+, C- a podobne. Všeobecne ale platí, že pokiaľ máte menej ako 60% dostanete F a tým pádom ste predmet neurobili.

Takto vyzerá internátna časť campusu - The Hill, kde máme zároveň reštaurácie, študovne a terasy, kde sa môžeme učiť alebo sa len vyhrievať na slnku

Na skúškach máte len jeden pokus a keď ho pokazíte, neexistuje už žiadny opravný termín. Jediné, čo sa dá urobiť je, že si celý predmet zopakujete v nejakom inom trimestri (alebo v lete) a budete dúfať, že ho urobíte. Toto vám ale samozrejme predĺži alebo skomplikuje štúdium a pokiaľ nezvládnete nejaký dôležitý predmet, ktorý vám "otvára cestu" k predmetom pre vyššie ročníky, je to dosť komplikované. Hlavne v psychológii, pretože je to veľmi populárny predmet a snažia sa tu preto na týchto rozhodujúcich predmetoch robiť selekciu. Pokiaľ ste tu totiž na celé štúdium, máte v prvých ročníkoch aj iné predmety z iného oboru, a preto si môžete počas prvých rokov zmeniť vaše zameranie na čokoľvek iné (ak máte dostatok kreditov z daného odboru).

Zároveň ale musím povedať, že pokiaľ sa naozaj snažíte a všetko odovzdávate načas, je málo pravdepodobné, že predmet nezvládnete. Záverečná skúška býva väčšinou okolo 50-60% celkovej známky a zvyšok sa skladá z midterm exams a zadaní, ktoré odovzávame počas trimestra.

Ďalší systém známkovania, ktorý je tu populárny a ktorý som zatiaľ zažila len na jednom predmete je systém známkovania podľa Gaussovej krivky. Znamená to, že iba určitý počet študentov bude mať A, B a tak ďalej. Napríklad to znamená, že A dostane iba najlepších 10% študentov a teda 100% sa stane nie kasických 100% ale najvyššia známka v triede (čiže ak najlepšia známka je napríklad 90%, tak tá sa stáva A a od nej sa odvíjajú ostatné známky). Je to ako známkovanie podľa percentilu, takže v podstate "súťažíte" s ľuďmi vo vašej triede a na základe toho ako zvládnete predmet ako trieda sa určia známky. Neviem, či to dostatočne dobre vysvetľujem a neviem čo to dáva zmysel ale takto to tu funguje (tu nájdete podrobnejšie vysvetlenie).

Ako pokračuje štúdium po bakalárovi?

Študenti v Amerike sú šialení perfekcionisti a nepoznám nikoho, komu by stačilo "iba prejsť", čo je dané aj tým, že od toho aké majú známky, sa potom bude odvíjať to, či ich príjmu na takzvanú "Graduate School", kde si môžu urobiť doktorát.

V Amerike je totiž systém univerzitného vzdelávania taký, že za vysokoškolské vzdelanie sa tu považuje 4-ročný bakalár a kto chce ísť robiť vedu, hlási sa na Graduate School, kde potom robí PhD, ktoré trvá 4-6 rokov. Zaujímavý systém je tu aj so štúdiom medicíny a práva, ktoré trvá podstatne dlhšie, ako v Európe. Študenti, ktorí chcú ísť na právo alebo medicínu musia absolvovať 4-ročného bakalára (s podobným zameraním- napríklad medici študujú biológiu, psychológiu alebo neurovedy) a potom sa hlásia na Medical School alebo Law School, ktorá trvá (nie som si úplne istá) ďalšie 4 roky.

Campus je veľmi členitý, takže stále chodím hore-dole po schodoch ale hovorím si, že je to výborná "prírodná posilňovňa"

Podvody a plagiátorstvo v Amerike?

Podvody sú v Amerike (ale aj v Británii) považované za najhoršiu vec, akú si niekto môže dovoliť. Neexistuje, že by ste niečo odpísali alebo si priniesli na skúšku ťaháky a podobne. Jednak to tu nikoho ani nenapadne a jednak je to okamžitá jednosmerka zo školy. Pokiaľ vás niekto nachytá pri podvode, ste okamžite vylúčení.

To isté platí aj pri plagiátorstve, pričom napríklad zahraničný študent, ktorému zistia plagiátorstvo je dokonca deportovaný z krajiny a odoberú mu víza. Amerického študenta vyhodia zo školy a má záznam o plagiátorstve na vysvedčení. Každá jedna esej alebo vedecká práca, ktorú odovzdám sa odovzdáva online, čo znamená, že je automaticky kontrolovaná, či neobsahuje plagiátorstvo. To neznamená kontrolu len pre doslovné kopírovanie ale aj kontrolu pre podobnosť so všetkými článkami a zdrojmi na internete a v e-knihách. Takže pokiaľ by ste chceli systém oklamať a povymazávať nejaké slová z pôvodného textu alebo niečo iba pozmeniť, systém zachytí aj to.

Nechcem znieť ako nejaký "pesimistický diktátor", len vás dopredu varujem, keby ste sem náhodou chceli ísť do školy (je jedno či na vysokú alebo strednú), dajte si na toto obrovský pozor. Nestojí to za to.

Hlavná knižnica na campuse - Powell Library (jedna z prvých budov, ktoré boli na campuse odkedy bola univerzita v 1919 založená)

Ako si volím predmety?

Systém voľby predmetov je na UCLA celkom zaujímavý, tak som si povedala, že vám ho tu spomeniem. Pre mňa je celkom novinka, že predmety si tu môžem dať v akomkoľvek poradí. Takže ak ste napríklad tretiak, môžete si napríklad sociálnu psychológiu dať v jesennom trimestri s jedným profesorom a niekto iný (kto je tiež tretiak) si ju môže dať napríklad na jar s úplne iným profesorom. Znamená to, že v triede sa nestretávate často s rovnakými ľuďmi a na niektorých predmetoch sú naraz aj tretiaci a štvrtáci. Zároveň si tu študenti dávajú tipy na to, ktorému profesorovi sa na danom predmete máte vyhnúť a ktorého si práveže nemáte nechať ujsť. Existuje tu na to weobvá stránka, kde nájdete recenzie študentov ku každému predmetu a profesorovi a tiež graf, kde vám ukáže, aké známky v priemere študenti na tom predmete dostali.

Mapa campusu UCLA- všetky školské budovy, internátna časť, športoviská sú tu pohromade :)

Source: http://test.cores.ucla.edu/?page_id=29

Čo keď sa mi nejaký predmet vôbec nepáči alebo chcem naopak vedieť niečo naviac?

Ak sa vám daný predmet, ktorý ste v nejakom trimestri mali nepáčil (alebo naopak páčil), na konci každého trimestra môžete ohodnotiť všetkých profesorov, ktorí vás učili a dať im spätnú väzbu. Nie je to ale tak, že keď napíšte niečo negatívne, tak váš profesor si vás nájde a nespravíte skúšku. Toto hodnotenie príde jemu ale ide aj k jeho nadriadeným a oni sa podľa toho rozhodnú, či ho daný predmet nechajú ďalej učiť. Takisto, pokiaľ je vaša kritika konštruktívna, veľa profesorov sa vaše tipy pokúša zakomponovať do ďalšieho trimestra.

Ďalšia vec, ktorou môžete zasahovať do toho, čo sa učíte je, že niektorí profesori dokonca vyžadujú aby ste sa každý týždeň zamysleli nad prednáškami a vytvorili "otázku týždňa", ktorá sa týka niečoho, čo vás o danej téme ešte zaujíma a chceli by ste, aby profesor zakomponoval do nasledujúcej prednášky. Tieto otázky sú podľa toho, kto vás daný predmet učí povinné alebo nepovinné a niekedy dokonca dostanete známku aj za to, či ste položili dobrú a premyslenú otázku, ktorá ide do hĺbky.

Franz Hall je budova, kde sýdli psychológia a kde mávam väčšinu prednášok

Ako viem, kedy ma čaká skúška alebo odovzdávanie nejakej práce?

Toto je niečo, čo mám na zahraničí veľmi rada. Neviem, či to funguje na univerzitách na Slovensku, ale viem, že na gymnáziu to rozhodne nefungovalo. Na začiatku trimestra tu vždy od každého profesora dostaneme kópiu kalendára, kde je predpísané na každý deň, čo nás čaká, čo budeme preberať, čo si máme prečítať, kde daný článok nájdeme a čo sa od nás očakáva. Dopredu viem od prvého dňa všetky termíny skúšok a každej jednej udalosti, ktorá ma bude v nasledujúcom trimestri čakať. Je tam tiež zoznam všetkého, čo máme počas trimestra stihnúť, ako budeme oznámkovaní, čo bude každé zadanie obsahovať a na základe akých kritérií nás budú hodnotiť. Toto všetko máme samozrejme aj online na webe nášho predmetu aj so všetkými materiálmi, ktoré budeme potrebovať.

Ako vyzerá americký campus?

Podstatným rozdielom v americkom systéme je aj to, že sú tu univerzity vybudované inak ako v Európe. To, že bývam a chodím do školy na univerzitnom campuse znamená, že je to akokeby samostatné "mesto v meste". Po ceste do školy nejdem po žiadnych mestských uliciach ale všetko sú to ulice s univerzitnými budovami, školské štadióny, ihriská, internáty a parky a reštaurácie, ktoré všetky patria univerzite.

Celý campus je navrhnutý tak, aby ste sa po ňom presúvali peši alebo na bicykli. Autá a autobusy parkujú len na okraji campusu a celý campus je v podstate izolovaný od reálneho mestského života. Znamená to, že aj napriek tomu že som v LA, neštudujem na rušnom mieste a nechodím po rušných uliciach ani nemusím používať mestskú dopravu. Všetko je tu v pešej dostupnosti. Zároveň je UCLA campus jeden z najväčších v Amerike, takže niekedy sa poriadne nachodím peši ale vyhovuje mi to. Nerada trávim zbytočne veľa času v mestskej doprave a oveľa radšej sa prejdem popri krásnych stromoch a záhradách.

Prírodovedecká časť campusu, kde sú budovy postavené trochu jednoduchšie a prísnejšie :))

Zároveň je campus veľmi bezpečný a nemusíte sa ani večer báť, že vás na ceste prepadne nejaký gang alebo, že sa dostanete do nejakej tmavej špinavej uličky. Všetko je tu čisté, osvetlené a priestranné. Zároveň to ale pôsobí o to viac umelo a štruktúrovane a cítite sa ako malé koliesko vo veľkom systéme. UCLA je zároveň obrovská aj počtom študentov, takže to tu pôsobí ako včelí úľ. Záleží, aký typ človeka ste a čo vám vyhovuje ale napríklad bývanie na campuse znamená aj to, že tu nie sú žiadne bary a ani žiadny nočný život. Pokiaľ sa chcete ísť niekam zabaviť, musíte ísť dosť ďaleko mimo campusu a to znamená, že ani neexistuje žiadny študentský bar, kde by ste bežne stretli vašich spolužiakov.

Aký je vzťah študenta s profesorom?

Toto je niečo, čo mi na UCLA trochu chýba, pretože tým, že je to obrovská univerzita s viac ako 45 000 študentami, málokedy sa dostanete do "priateľského kontaktu" s profesormi. Na mojich predmetoch nás bolo väčšinou okolo 300 študentov a dosť sa tam stráca priestor na osobný kontakt s profesorom. Samozrejme, napríklad teraz, keď mám niektoré štvrtácke predmety, máme menšiu triedu a je to o niečo lepšie. Ak by som to mala ale zhodnotiť, myslím, že čiastočnou nevýhodou takejto obrovskej univerzity je anonymita, čo je niečo na čo nie som zo St Andrews až tak zvyknutá (ale o tom viac v ďalšom článku).

Záhrady sú tu zvládnuté perfektne a vždy si nájdete nejaký tieň na učenie vďaka množstvu stromov, ktoré sú tu všade vysadené

Aká doprava funguje na campuse?

Ako som už spomínala, okolo campusu sú rozmiestnené záchytné parkoviská, pretože veľa ľudí na campus dochádza autom. Nie každý býva na campuse, pretože sa sem samozrejem nezmestí toľko študentov a veľa ľudí býva radšej v bytoch v okolí. Dopravou ale v tomto článku myslím to, že na campuse máme nové bicykle podobné tým, o ktorých som hovorila v článku o Santa Monica. Stanice na požičanie bicyklov sú rozmiestnené po celom campuse a každý, kto chce, si ich môže požičať a zas vrátiť na jednej z týchto staníc. Toto mi príde ako super riešenie. Dokonca nám tento týždeň zaviedli aj novinku a tou je, že naše bicykle sú už prepojené aj so zónou v Santa Monica a Beverly Hills a všetky tieto bicykle sú zahrnuté v poplatku za požičanie bicykla (poplatok pre študentov je 7 dolárov/mesiac).

Zároveň tu máme jednu ďalšiu novinku a tou sú kolobežky Bird. Tieto kolobežky sa tu zjavili iba pred pár týždňami a spustia sa cez aplikáciu v mobile. Sú to elektrické kolobežky, ktoré spárujete s vašim mobilom a môžete sa na nich previezť kamkoľvek po campuse a zaparkovať ich kde chcete. Je to totálna novinka, ktorá vraj vznikla v Santa Monica. Kolobežky sú také populárne, že dokonca sa nám tu pred týždňom objavili už aj kolobežky od nejakej novej konkurenčnej firmy, ktorá zistila, že je to dobrý biznis. Naozaj ma bavia takéto "vychytávky" a presne takéto drobnosti mi dodávajú pocit, že som naozaj vo vysnívanej inovatívnej Kalifornii, odkiaľ pochádza toľko hypermoderných produktov, ktoré používame.

Kolobežky Bird sú teraz najväčšou módou na campuse :)

Source: https://twitter.com/uclacommute/status/962071789634510848

Aká je tu športová kultúra?

Šport je obrovská súčasť amerických univerzít a celej americkej kultúry. Tak, ako si mi Európania zájdeme na koncert alebo do divadla si Američania zájdu na šport. Všetko je tu megalomanské, štadióny sú ultramoderné a okrem toho, že sa idete pozrieť na šport, zažijete na štadióne určite aj nejaký sprievodný program počas prestávok alebo losovanie o nejaké ceny. Keď už ste na zápase, samozrejme si popri tom dáte klasické americké jedlo ako hot dogy alebo hranolky. Ľudia tú tu veľmi vášniví fanúšikovia a skoro každý má tričko a šiltovku ich obľúbeného tímu alebo originálne dresy obľúbených hráčov. Na univerzite je to podobné ako v profesionálnej lige. UCLA má zo športov veľmi populárny americký futbal, basketbal a (prekvapivo) vodné pólo a volejbal. Sú tu obrovské novopostavené (a pravdepodobne neskutočne drahé) štadióny. Športovci majú svoje vlastné tréningové areály, kde majú prístup iba študenti, ktorí sú súčasťou univerzitnej reprezentácie.

Zápas v americkom futbale na Rose Bowl Štadióne v Pasadene

(za fotku ďakujem Martinovi :))

Okrem toho je tu veľmi veľa rekreačných športových tímov ale v strede pozornosti sú samozrejme univerzitní reprezentanti. Majú svoje vlastné športové oblečenie, ktoré sponzoruje tento rok značka Under Armour (ale vraj ešte do minulého roku to bol Adidas). Jednoducho, nestane sa vám, že by ste nejakého reprezentanta prehliadli. Je to tu úplne bláznivé a veľa študentov sa cez univerzitnú ligu dostane do profesionálnych tímov alebo aj na olympiádu, takže trénujú denne niekoľko hodín a takú športovú disciplínu ako v Amerike som veru ešte nevidela!

Napríklad včera som videla na našej školskej stránke, že dve naše basketbalistky práve podpísali zmluvy s dvoma tímami v ženskej NBA na budúcu sezónu.

Pauley Pavilion je miesto, kde sa odohrávajú hlavné basketbalové a volejbalové zápasy na UCLA. Táto fotka je fotená pred zápasom UCLA vs. Berkeley, ktorý sme vyhrali :)

Ako sa tu ľudia obliekajú?

Posledná dôležitá téma, ktorej sa v tomto článku chcem venovať je americká móda, ak to tak vôbec môžem nazvať. Neviem, či to vidíte aj z fotiek ale ľudia sa tu obliekajú veľmi neformálne. Tým myslím, že väčšina študentov strávi vysokú školu v šľapkách a teplákoch. Dokonca aj na skúšky tu ľudia chodia v teplákoch a je to tu úplne bežné. Už som videla aj pár ľudí v pyžame. Nikto sa tu nad tým nepozastavuje a ani vás nikto nevykáže z triedy. Samozrejme, že občas si ľudia oblečú aj niečo iné ale to sú väčšinou tenisky, univerzitná mikina a rifle. Kto sa tu oblečie napríklad do šiat alebo by si náhodou dal opätky, čo viem, že u nás na Slovensku niektorí ľudia do školy bežne nosia, tak tu by ste naozaj "žiarili".

Pohodlnosť je tu pre ľudí najdôležitejšia a málokto tu dbá na nejaký osobitý štýl alebo módu. Ako som sa dnes tiež dozvedela, toto je veľmi charakteristické pre západné pobrežie, čiže, keby ste sa ocitli na východnom pobreží, asi to bude trochu inak. Tým chcem zároveň povedať, že to, že hovorím o jednej americkej univerzite v Kalifornii neznamená, že takto fungujú všetky univerzity v celej Amerike. Veľmi záleží na meste, štáte a type univerzity. Iné to bude na nejakej súkromnej malej univerzite a iné to bude na veľkej štátnej univerzite akou je UCLA.

Hlavné námestie na campuse, kde sa nachádza aj náš univerzitý obchod s oblečením vo farbách UCLA, študentská únia, pošta, proste všetko

Dúfam, že vás tento článok zo "série UCLA" zaujal, a že ste si utvorili ešte lepší obraz o tom, ako sa študuje a žije na americkej univerzite. Chystám sa napísať podobný článok aj o St Andrews aby ste mohli porovnať, ktorý systém sa vám páči viac a zároveň ich oba mohli nezávisle porovnať so slovenským, českým alebo akýmkoľvek iným systémom, v ktorom študujete vy alebo študovať ešte len plánujete.

Som veľmi zvedavá na vaše komentáre pod týmto článkom a určite mi dajte vedieť, čo vás prekvapilo, čo sa vám zdá dobré na tomto systéme a čo nie, jednoducho akékoľvek vaše komentáre ma potešia. Ak ste náhodou ešte nečítali môj príbeh o tom, ako som sa na UCLA dostala, tak odkaz na článok nájdete tu a ak vás zaujíma ako vyzerá môj bežný deň, odkaz na článok nájdete tu.

Ak sa po týchto článkoch ešte témy ohľadom UCLA neprejete, tak si ešte môžete pozrieť článok o tom, ako vyzerá moja internátna izba na UCLA (odkaz nájdete tu) alebo o tom, ako som sa dostala do St Andrews, ktoré ma vyslalo na rok do Kalifornie (odkaz nájdtete tu).

PS: Ak ste športoví fanúšikovia, tak pre vás pridávam ešte ďalšie fotky z amerického futbalu a vodného póla :)

Na americkom futbale vždy vystupuje aj školská dychová kapela, vlajkonosiči a roztlieskavačky

(najpopulárnejší zápas sezóny je proti USC univerzite, čo je náš najväčší rival a zároveň "úhlavný nepriateľ" :)

Univerzitný tím vodného póla (skončili ako najlepší tím za minulú sezónu)