Britské ministerstvo kultúry, médií a športu organizovalo v priebehu mája a júna 2021 výskumný program Events Research Programme (ERP), do ktorého sa zapojilo množstvo vedeckých tímov, ktoré mali za úlohu zmapovať ako najlepšie vrátiť fanúšikov a návštevníkov hromadných podujatí na štadióny v situácii, kedy stále platia COVID opatrenia. Aj keď sa situácia vo svete mení každú minútu, odpoveď na to, ako dokážeme ľudí motivovať aby dodržiavali opatrenia, je stále relevantná.
Výskumný tím, ktorého som bola súčasťou viedla sociálna psychologička Dr Anne Templeton z Edinburghskej univerzity a profesor sociálnej psychológie John Drury z univerzity v Sussex, špecialisti na správanie ľudí v krízových situáciách a hromadných športových podujatiach. Spolu s viacerými kolegami sme mali na starosť zbieranie a spracovanie dát z dotazníkov a podrobných rozhovorov s návštevníkmi podujatí (link na report je tu). Podarilo sa nám získať informácie od viac ako 2500 návštevníkov a urobiť takmer 40 podrobných rozhovorov počas troch futbalových zápasov vo Wembley ešte pred začiatkom majstrovstiev Európy, na majstrovstvách sveta v snookeri v Sheffielde a na hudobnom festivale v Sefton Parku. Vo fáze dva sme sa následne zamerali na samotné majstrovstvá Európy.
Naše výsledky sme zároveň konzultovali so spoločnosťou Movement Strategies, ktorá na týchto lokalitách zozbierala viac ako 3000 hodín videozáznamov a zanalyzovala hustotu ľudí v rôznych častiach štadiónov, aby sme lepšie pochopili ako súvisia pozorované dáta s dátami, ktoré sme získali od ľudí v rozhovoroch a dotazníkoch.
Samozrejme, veľká pozornosť sa sústredila hlavne na počet nakazených ľudí v súvislosti s návštevou podujatí, pretože tieto čísla mohli rozhodnúť o tom, či dá Británia „zelenú“ ďalším podujatiam a hlavne, väčšiemu množstvu návštevníkov. Vo vede ale neexistujú jednoduché čiernobiele odpovede, všetko je oveľa komplikovanejšie.
Čo ľudí motivuje a naopak im bráni v dodržiavaní bezpečnostných nariadení?
Náš tím sa v rámci experimentu zaoberal ľudským správaním, čo v praxi znamená, že sme zisťovali ako ľudia reagovali na bezpečnostné opatrenia, čo ich motivovalo v dodržiavaní, a čo im naopak bránilo ich dodržiavať. Zároveň sme mali zistiť, ako môžeme zlepšiť komunikáciu smerom k návštevníkom, pretože je veľmi dôležité povedať, že každý výskum o ľudskom správaní jednoznačne ukazuje, že ak ľuďom nedáme správne nástroje a dostatok informácií spolu s odôvodnením, prečo je to dôležité, nie je šanca, že budú chcieť nariadenia dodržiavať (link na behaviorálny report je tu).
Zistili sme, že čo sa týka samotných organizátorov podujatí, veľa praktických riešení, ktoré dokázali zabezpečiť, výrazne zlepšili dodržiavanie nariadení. Boli to napríklad jednosmerné systémy, ktoré zaručili, že ľudia mohli ľahšie dodržiavať rozstupy, alebo stevardi, ktorí ľuďom pomáhali zorientovať sa v novom systéme na štadiónoch, na ktorý pred COVIDom neboli zvyknutí. Zároveň sme zistili, že vstup do areálov bol podstatne lepšie zabezpečený a načasovaný tak, aby ľudia prichádzali postupne a vyhli sa tak prehusteniu na určitých miestach, kde by sa nedalo dodržiavať odstupy. S dodržiavaním odstupu tiež pomáhali nálepky a šípky na podlahe, ktoré ľuďom umožnili naozaj dodržiavať skutočný dvojmetrový odstup a zároveň ich navigovali v jednosmerných trasách smerom k ich sedadlu. Tu jednoducho vidieť, že ak ľuďom dáte šancu aby naozaj videli čo je to odstup dva metre a nie iba predpokladali, že majú dostatočný odstup, funguje to omnoho lepšie. Zistili sme tiež, že oveľa problematickejší bol odchod, kedy je rovnako dôležité, aby ľudia vedeli čo majú robiť, ale veľakrát to nevedeli, pretože odišli skôr ako sa oficiálny exit začal. Práve komunikáciou, ktorá ľuďom vysvetlí, prečo je dôležité počkať alebo ako správne opustiť štadión môže v tomto prípade zlepšiť bezpečnosť.
Vzhľadom na to, že sme zvyknutí žiť s opatreniami už viac ako rok, ľudia neustále vyhodnocujú na základe svojho vlastného úsudku, čo je a čo nie je podľa nich bezpečné správanie. Jedným z veľmi dôležitých faktorov, ktoré v ľuďoch vyvolal pocit bezpečia a dôvery boli povinné antigénové testy pri vstupe a dobrá organizácia podujatí zo strany štadiónov a klubov. Zároveň, podujatia, ktoré boli v exteriéri sa ľuďom zdali bezpečnejšie ako tie vnútorné. Je pravda, že vonkajšie prostredie je z hľadiska prenosu vírusu bezpečnejšie, ale zároveň, subjektívny pocit bezpečia ľudí veľakrát staval do pozície, že si sami odôvodňovali nedodržiavanie opatrení ako normálne. Naopak ,vo vnútorných priestoroch sa ľudia správali oveľa opatrnejšie a snažili sa nosiť rúška pretože riziko prenosu vyhodnotili ako vyššie.
Je dôležité si uvedomiť, že hromadné podujatia sa nedejú v interakcii s úplne cudzími ľuďmi. O návštevníkoch podujatí skôr treba uvažovať ako o psychologických skupinách, pretože títo ľudia spolu zdieľajú spoločný cieľ, napríklad lásku k športu, a k svojmu tímu. Majú takzvanú zdieľanú sociálnu identitu, na základe ktorej konajú. Z výskumu vieme, že ak sú ľudia obklopení fanúšikmi svojho tímu, práve toto sú podnety, ktoré najviac ovplyvňujú ich správanie. Preto bolo celkom normálne, že veľa ľudí, ktorí na podujatie prišli napríklad s rúškom sa vo víre zápasu a pod vplyvom ostatných spolufanúšikov si ho dali dole a nevnímali svoje správanie ako nijako obzvlášť riskantné.
Naopak, v častiach tribún, kde boli neutrálni návštevníci sa nosenie rúšok obišlo skoro bez problémov. Preto sme sa snažili v našom výstupe ukázať, že je veľmi dôležité rátať s tým, že ak ľudia vnímajú niečo ako dlhodobo zaužívanú normu správania (napríklad státie počas futbalového zápasu na tribúne), tak je bežné, že toto budú robiť aj ďalej. Nemôžeme automaticky očakávať, že niekto, kto každý víkend desiatky rokov robí nejakú aktivitu jedným spôsobom, ju zrazu okamžite zmení tak ako mu to nariadime.
Komunikačné stratégie sú preto jedným z najdôležitejších nástrojov k úspechu, aby sme ľudí dokázali presvedčiť, že to, že musia dodržiavať pravidlá je naozaj zásadne dôležité a je to pre ich vlastné dobro a pre dobro ich tímu, a preto, aby sa mohli hromadné podujatia diať aj naďalej. Ak chceme aby ľudia dodržiavali nariadenia počas futbalového zápasu, zdroj komunikácie by nemal byť niekto cudzí ale práve naopak, niekto komu daná skupina ľudí verí. Preto sme odporučili organizátorom, aby komunikáciu smerom k návštevníkom dávali ľuďom ich kluby cez ktoré získavajú lístky, pretože to je zdroj, ktorý je oveľa uveriteľnejší, ako niekto vnímaný ako outsider.
Zároveň je dôležité podotknúť, že ľudia, ktorí boli súčasťou pilotných podujatí v Británii boli často ľudia, ktorí si vážili, že sa môžu po viac ako roku vrátiť “do normálu”, čo ich motivovalo dodržiavať opatrenia viac ako bežných návštevníkov, ktorí na tieto podujatia chodia často, majú na nich zaužívané určité správanie a cítia sa tam ako doma. Preto samozrejme nemôžeme porovnávať ako sa správali fanúšikovia na EURO2020 verzus ľudia na prvotných podujatiach v Británii, ktorí boli často lokálni obyvatelia alebo zdravotníci, ktorí lístky na zápasy dostali za odmenu.
Tu sa dostávame k ďalšiemu veľmi podstatnému bodu a tým je, že aj napriek tomu, že organizátori majú svoje podujatia často veľmi dobre nachystané, všade je dostatok miesta na udržiavanie rozstupov, dezinfekčných staníc a podpory od stevardov, ľudia tak či tak na podujatia cestujú verejnou dopravou kde sú v úzkom kontakte s ostatnými, veľakrát sa stretávajú vo svojich domoch, alebo v puboch, čo výrazne zvyšuje riziko prenosu vírusu. Je preto extrémne ťažké povedať, koľko ľudí sa nakazilo na hromadných podujatiach a považovať informácie v médiách za naozaj pravdivé. Systém trasovania nakazených ľudí nie je taký dokonalý, aby sme mohli potvrdiť, ako veľmi nebezpečné sú hromadné podujatia, pretože nevieme s určitosťou povedať, kto sa nakazil vo vlaku, kto na štadióne a kto v pube.
Kam smerujeme teraz?
V súčasnej situácii na svete sa dostávame do oveľa komplikovanejšej situácie, ako sme si pôvodne mysleli. Od prvej fázy výskumného programu sa totiž zamiešali karty tým, že sa začal šíriť Delta variant, na ktorý jedna dávka vakcíny (v Británii je veľa ľudí zaočkovaných práve jednou dávkou) nie je dostatočná. Zároveň je leto, čo znamená zvýšenú mobilitu, pretože ľudia chodia na dovolenky a stretávajú sa v parkoch a reštauráciách v oveľa väčšom množstve, pretože to, čo im dlho bolo odopreté sa teraz snažia dobehnúť. Dokonca aj to, že máme vo svete viac zaočkovaných, dáva ľuďom pocit, že pandémia skončila a že nemusia dodržiavať opatrenia. A toto všetko sú rizikové faktory, ktoré sa k znovuotvoreným hromadným podujatiam pridali.
Samozrejme, že sme na tom oveľa lepšie ako pri prvej alebo druhej vlne COVID-u a veľa vecí sa mení k lepšiemu, ale musíme ešte chvíľu vydržať. Pri prvej fáze výskumu ERP boli čísla v Británii relatívne dobré a tým pádom, je veľmi ťažko povedať, či to, čo bolo vtedy je aplikovateľné na to, čo sa deje teraz. Čo ale vieme určite je, že našimi zisteniami dokážeme pomôcť organizátorom podujatí v tom, aby čo najlepšie udržali situáciu pod kontrolou a dokázali efektívne komunikovať s návštevníkmi, na čom náš výskumný tím momentálne pracuje. Zároveň vieme, že hromadné podujatia majú na mentálne zdravie ľudí veľmi dobrý vplyv, pretože sme spoločenské a sociálne bytosti, a zážitky ktoré zdieľame s ostatnými, a pocit, že sme súčasťou niečoho veľkého, je neopísateľný.
Tento článok vyšiel pôvodne v denníku N v lete 2021. Nájdete ho tu: https://dennikn.sk/2469725/bola-som-sucastou-experimentu-vo-wembley-ktory-sledoval-cely-svet/?ref=list
Zdroje:
Templeton, A., Smith, K., Dang Guay, J., Barker, N., Whitehouse, D., & Smith, A. (2020). Returning to UK sporting events during COVID-19: Spectator experiences at pilot events.
Templeton, A. (2021). Future research avenues to facilitate social connectedness and safe collective behavior at organized crowd events. Group Processes & Intergroup Relations, 24(2), 216-222.
Rees, T., Haslam, S. A., Coffee, P., & Lavallee, D. (2015). A social identity approach to sport psychology: Principles, practice, and prospects. Sports medicine, 45(8), 1083-1096.