Vítam vás pri dnešnom článku, kde som sa rozhodla vám dať svoju odpoveď na to, čo je psychológia, načo je taký predmet dobrý, a čo sa na ňom môžete naučiť. Zároveň by som tento článok chcela venovať každému, kto uvažuje nad tým, že by išiel psychológiu v budúcnosti študovať ale netuší, čo to vlastne obnáša. Ako asi viete, ja som momentálne tretiačka na univerzite a študujem psychológiu, takže som si povedala, že pokiaľ vám nebudem vedieť odpovedať na takéto otázky, nemôžem sa za študenta psychológie ani považovať. Som totiž toho názoru, že pokiaľ sám študent nevie opísať, čo celé dni študuje, a čím sa niekoľko rokov dennodenne zaoberá, asi by mal zmeniť odbor. Takže poďme rovno na to!
Smiechom nemôžete nikdy nič pokaziť. Každý deň, kedy máte dôvod sa smiať je podľa mňa lepší ako akýkoľvek deň bez smiechu :) to je môj osobný liek na šťastie a spokojnosť (a keďže je to liek priamo z UCLA, musí byť dobrý:))
Ako ma napadlo ísť študovať práve psychológiu?
V prvom rade vám poviem, čo na psychológii oslovilo mňa, a ako som sa vôbec k takému predmetu dostala. Myslím si, že práve psychológia nie je na Slovensku zrovna považovaná za nejaký TOP predmet, a že sa k nej aj tak ľudia stavajú práve preto, že o nej nemajú dosť informácií (a tie vám dúfam poskytnem v tomto článku).
Ja som sa k psychológii dostala veľmi jednoducho, pretože moja mama vyštudovala psychológiu na UK v Bratislave a doma máme celé jedno oddelenie v knižnici venované práve psychologickým knihám. Samozrejme, že som sa k psychológii dostala aj vďaka rozhovorom s rodičmi, ktorí ku (skoro) každej situácii vždy zaujímali okrem iného aj psychologické stanovisko, a všetko sme vždy spolu analyzovali, takže pre mňa nebol tento predmet až taký vzdialený.
Napriek tomu som si ale nikdy nemyslela, že pôjdem psychológiu študovať, pretože som si o sebe rada myslela že som "úplne iná ako moji rodičia" (čo sa nakoniec ukázalo ako veľmi naivné uvažovanie, keďže nakoniec chcem byť kinický psychológ a môj otec je doktor a mama psychologička).
Nakoniec som sa prvýkrát reálne stretla s psychológiu v Amerike, kde som strávila tretí ročník strednej školy na Prior Lake High School v štáte Minnesota. Tu som si so zvedavosti vybrala dva psychologické predmety (ak si dobre spomínam bola to "Abnormal Psychology" a "Social Psychology"). Mali sme výbornú učiteľku a na týchto predmetoch sme sa učili o klasických psychologických experimentoch ako je napríklad Stanfordský väzenský experiment alebo Milgramove pokusy. Tieto pokusy sú jedny z najznámejších a najfascinujúcejších, pretože sa zaoberajú tým, ako funguje ľudské zlo a tým, ako podliehame autoritám, čo sú podľa mňa naozaj veľmi zaujímavé otázky.
Takže v Amerike nastalo moje prvé stretnutie s psychológiou a mala som z toho len samé dobré zážitky, práve vďaka úžasnej učiteľke, volala sa Paula a dodnes na jej hodiny rada spomínam.
Keď som sa vrátila na Slovensko a spomenula som si na predmet Náuka o Spoločnosti (ekvivalent Občianskej výchovy), kde sme na gympli okrem iných tém preberali aj psychológiu, ktorá obsahovala samé suchopádne poučky - o tom čo je to učenie, a čo je to pamäť, nakoniec som v tomto predmete ďalej nepokračovala, napriek tomu že sa mi v štvrtom (maturitnom) ročníku núkal ako jeden z voliteľných seminárov. Takže pokiaľ si hovoríte toto isté - že vás nebavia poučky, tak úplne chápem, že v psychológii nevidíte žiaden zmysel (zatiaľ).
V kombinácií s povedomím, že psychológia je humanitná veda kde sa len "veľa kecá a nič z toho" je úplne pochopiteľné, že psychológia vám ani nemôže nič hovoriť, a že s veľkou pravdepodobnosťou tento predmet študovať nepôjdete.
Preto sa práve presúvame k tej časti článku, kde sa vám pokúsim vysvetliť a objasniť, že psychológia nie je o čítaní myšlienok, vykladaní snov a ani o lobotómii, a už vôbec nie o memorovaní poučiek.
..keď už sme pri tom čo psychológia nie je, tak to rozhodne ani nie je liek na šťastie a ani neobsahuje motivačné heslá, ktoré vás zrazu zmenia a stane sa z vás iný človek. To nedokáže zo dňa na deň nikto a určite to nedokážu motivačné knihy, ktoré sa tvária, že majú psychologický základ. Ako všetko v živote tak aj nájsť šťastie a spokojnosť trvá dlho a nie je to jednoduchý proces. Ale výlety, sranda, dobré jedlo, pohyb a pozitívny prístup k životu to môžu každému len zjenodušiť :)
Čo to tá psychológia vlastne je?
Psychológia je predmet, ktorý zahŕňa neskutočné množstvo menších odborov, ale pokiaľ by som to mala zhrnúť jednoducho, tak je to veda, ktorá sa zaoberá hlavne štúdiom ľudského mozgu, a zároveň správaním ľudí vo všetkých možných situáciách (toto je moja "osobná poučka" ktorú som si práve vymyslela, takže ju prosím berte s nadhľadom).
Podľa toho, o ktorých oblastiach psychológie som sa učila doteraz ja, vám môžem povedať, že podľa mňa máloktorý predmet má taký obrovský rozmach. Preto sa presunieme rovno k samostatným oblastiam psychológie, o ktorých sa vám pokúsim podať pár kľúčových údajov, aby ste si mohli postupne tvoriť obraz o tom, čo je to psychológia.
1. Kognitívna psychológia
Táto oblasť psychológie sa zaoberá témami ako je pamäť, to ako si veci zapamätávame (čo sa nám ukladá do dlhodobej pamäti a čo naopak existuje len v te j krátkodobej, ale aj omnoho viac), ako sa v danej situácii rozhodujeme, a ako riešime problémy. Zároveň sa zaoberá otázkami napríklad ako vzniká jazyk a do akej miery ovplyvňuje náš jazyk naše myšlienky a naše vnímanie sveta (vedeli ste, že rôzne kultúry majú rôzne množstvo odtieňov farieb a aj ich rozlične vnímajú?), ako funguje naša pozornosť, čo si všímame v našom okolí a čo si naopak nevšímame.
Toto všetko sú veci, ktoré sa týkajú nášho mozgu, a preto každá takáto činnosť využíva určité časti mozgu, určité neuróny a určité trasy v mozgu, ktoré sú za tieto procesy zodpovedné (o čom sa tiež na psychológii učíte).
2. Neuroveda
Každá jedna činnosť, ktorá sa deje v mozgu môže byť skúmaná prostredníctvom všelijakých technológií ako sú funkčná magnetická rezonancia (fMRI) a podobné "skenovania" o ktorých nechcem rozprávať príliš do detailov. Táto oblasť psychológie je najviac podobná biológii, a okrem skenovania ľudského mozgu budete ako neurovedec pravdepodobne pracovať napríklad aj s potkanmi, ktoré majú podobnú stavbu mozgu ako ľudia, a veľa vecí a situácií môžete na nich modelovať predtým, ako ich aplikujete u ľudí. Neuroveda nám pomáha "mapovať mozog" a zlepšovať našu predstavu o tom, ako určité procesy a chemické reakcie v mozgu prebiehajú, ako potom vyrábať lieky a tak ďalej. Takže okrem širších oblastí mozgu sa tu zaoberáme aj jednotlivými neurónmi, dokonca membránami neurónov, synapsiami a tým, ako sa určité neurotransmitery presúvajú a čo to všetko znamená pre naše správanie ale aj témami ako strach, smútok, bezmocnosť, šťastie a podobne. Zároveň sa neuroveda stáva veľmi populárnou, pretože z oblastí psychológie aj pre laikov pôsobí najviac "vedecky".
3. Vnímanie a Zmyslová sústava
Táto časť psychológie sa zaoberá tým, ako vnímame signály cez naše zmysly a ako sa potom transdukujú v mozgu, pretože to, že niečo vidíte napríklad vašim okom neznamená, že vaše oko vám aj povie čo vidíte a vy sa podľa toho budete správať. Toto všetko sa deje až v mozgu, kde sa chemický signál napríklad čuchu mení na vnem, ktorý potom spracuje centrum čuchu v mozgu a to vám potom povie, čo cítite a zároveň vám pamäť dodá informácie o tom, či už ste niečo také niekedy cítili, či je to niečo nebezpečné alebo naopak nejaká príjemná vôňa.
Zároveň sa vnímanie (po anglicky "perception") zaoberá aj otázkami ako napríklad - akí ľudia nás priťahujú, ako vnímame tváre alebo rôzne miesta a predmety, pretože na každú takúto menšiu činnosť náš mozog využíva iné časti a iné centrá, ktoré tieto vnemy spracovávajú a interpretujú. Takisto ako takéto zložitejšie objekty (priestor, tváre), vnímajú a spracovávajú iné časti mozgu napríklad samotný pohyb, obrysy predmetov, tieň a svetlo a jednoducho úplne všetko, čo sa okolo našich zmyslových orgánov iba mihne. Preto napríklad ľudia, ktorým zlyhá určitá časť mozgu môžu mať poruchy vnímania, ktorá sa týka napríklad iba tvárí, zatiaľ čo miesta alebo iné objekty v priestore dokážu vnímať bez problémov.
Nemýľte si to so slepotou - pretože vy môžete niečo (napríklad tvár) fyzicky vidieť vašimi očami, ale pokiaľ určitá trasa v mozgu nefunguje, nedokážete túto informáciu spracovať a tým pádom si neviete uvedomiť, že to, na čo sa pozeráte, je tvár (ak by vás to zaujímalo, tak táto oblasť ktorá vníma tváre sa volá "fusiform face area" a porucha vnímania tvárí sa volá "prosopagnosia").
Jedno z najpríjemnejších miest na mojej univerzite v St Andrews je tento trávnik v St Salvator's Quad :)
4. Klinická psychológia
Táto oblasť psychológie je asi lepšie známa širšiemu okoliu, v porovnaní s vnímaním alebo neurovedou, ale aj tak ju spomeniem, pretože toto je moja "srdcovka". Na klinickej psychológii sa totiž učíte o mentálnych poruchách ako sú napríklad depresia, úzkostné stavy, schizofrénia ale napríklad aj posttraumatická stresová porucha, maniodepresívna psychóza alebo anorexia.
Ako všetci dobre vieme, všetky tieto poruchy neznamenajú, že ľudia ktorí nejakou poruchou trpia sú blázni, ktorých treba dať do zvieracej kazajky, tak ako to ukazujú v niektorých filmoch. Títo ľudia sú úplne takí istí ako my všetci, a to, že sa napríklad cítia depresívne neznamená, že si za to môžu sami, a že keď ich rozveselíte, tak ich depresia zrazu zmizne.
Všetky takéto poruchy sú také isté, ako keď si zlomíte nohu alebo dostanete infarkt, ibaže v tomto prípade si "zlomíte mozog". Každá takáto porucha súvisí s tým, že nejaká trasa v mozgu nefunguje tak ako by mala, že nejaké neurotransmitery vám v mozgu chýbajú alebo je ich tam príliš veľa a reakcie neprebiehajú tak, ako by mali (samozrejme, že toto je veľmi veľmi zjednodušene povedané, ale mojim cieľom je článok urobiť prístupný každému a nie sa tváriť, že som Einstein, pretože potom by to nemalo žiadny zmysel).
Klinická psychológia úzko súvisí s psychiatriou a vo svete sa veľa klinických psychológov časom stane psychiatrami. Veľkým rozdielom madzi psychológmi a psychiatrami je ale to, že kým psychiatri sa zaoberajú hlavne predpisovaním liekov (čo je samozrejme veľmi podstatné), klinickí psychológovia robia hlavne terapiu, čo znamená, že liečia ľudí "rozprávaním" a vďaka určitým technikám, ktoré pomáhajú ľudom cielene meniť správanie a zaužívané zvyky môžu ľuďom s mentálnymi poruchami výrazne pomôcť, dokonca niekedy aj bez liekov.
Nefunguje to samozrejme pri každej jednej poruche a najlepšie je mať pri liečbe vážnych psychických problémov kombináciu liekov aj terapie, čo je napríklad na Slovensku veľmi ojedinelé, pretože terapeuti (ale aj doktori) nám tu jednoducho chýbajú.
Zároveň je extrémne dôležité povedať, že na Slovensku má stále veľa ľudí strach o návšteve psychiatra alebo terapeuta vôbec uvažovať, pretože má pred sebou práve ten obraz "blázna", čo je ale samozrejme totálny nezmysel. Preto je tak dôležité vedieť, čo psychológia je a ako dokáže ľuďom pomôcť, bezohľadu na to, či ju chcete ísť študovať.
5. Sociálna psychológia
Táto oblasť psychológie sa zaoberá veľmi veľmi zaujímavými a zapeklitými otázkami ako napríklad tým, ako vzniká zlo (spomeňte si pri tomto napríklad na Hitlera a koncentračné tábory), ako sa ľudia správajú v skupinách verzus keď sú v podobnej situácii sami, ako funguje agresivita, alebo naopak pomáhanie a solidarita medzi ľuďmi, ako funguje presviedčanie, reklamy, správanie autorít, lídrov, podriadených, a podobne. Sociálna psychológia je jedno z odvetví, ktoré vyžaduje veľmi veľmi komplikovaný výskum, pretože sa často týka tém o ktorých by sme možno ani nechceli vedieť (napríklad akí až ľudia dokážu byť krutí), ale jej výsledky stoja za to, a dokážu odkryť veľmi veľa ľudských vlastností a správania, ktoré by sme veľakrát neočakávali, a to z nej robí takú zaujímavú a trochu tajomnú vednú disciplínu.
6. Vývojová, vývinová a evolučná psychológia
Tieto oblasti som sa rozhodla spojiť dokopy, pretože vás príliš nechcem unavovať a nechcem veci komplikovať viac než už komplikované sú. Tieto oblasti psychológie sa zaoberajú vývinom človeka (teda od toho ako sa z jednej bunky dostaneme až do hrobu, trochu morbídne povedané), ale aj vývinom mozgu (pretože nie všetky centrá mozgu sú plne vyvinuté po narodení a to má samozrejme vplyv na naše správanie a myslenie). Evolučná alebo vývojová psychológia sa naopak zaoberá tým, ako sa ľudia vyvinuli z iných organizmov a čo máme a nemáme spoločné s ostatnými organizmami. Čiže napríklad veľa výskumu sa robí s opicami, ktoré sú nám samozrejme veľmi podobné a vo veľa situáciách sa správajú rovnako ako my ľudia, pretože okrem DNA s nimi zdieľame aj veľké množstvo znakov, ktoré boli počas evolúcie výhodné a teda ich máme nie len my ale aj iné organizmy.
Zároveň je celkom sranda, že napríklad podmienené reflexy nájdete nie len u psov a ľudí, ale dokonca aj u veľmi veľmi jednoduchých organizmov ako je mäkkýš Aplysia. Znamená to, že napríklad ak chceme pochopiť jednoduchý proces učenia, akým je napríklad podmienený reflex, môžeme ho rozobrať "do detailu" aj na takýchto jednoduchých organizmoch, čo podstatne zjednodušuje niektoré experimenty v týchto oblastiach psychológie.
..hlboké zamyslenie po skúškach z psychológie na UCLA pred pár týždňami a krásny výhľad na našu knižnicu Powell Library :)
Psychológia je nekonečná!
Tento malý nadpis som si nemohla na záver odpustiť, pretože popri tom, ako píšem a zjednodušujem pre vás definíciu toho, čo študujem, sa mi v hlave vynára neskutočné množstvo ďalších tém, ktorými sa psychológia zaoberá. Aby som vás úplne zahltila, spomeniem ešte napríklad to, že pod psychológiu samozrejme patrí napríklad aj téma spánku, stresu ale aj toho, ako sa efektívne učiť, ako ľudí presvedčiť aby urobili niečo tak, ako to my chceme, ako s ľuďmi vyjednávať ale napríklad aj očité svedectvo, ktoré vidíme pri súdnych procesoch (pretože má samozrejme veľké dočinenie s pamäťou a pozornosťou jednotlivého človeka a celkovo ľudí), a zároveň aj vývinové poruchy ako autizmus alebo neurodegeneratívne poruchy ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. A nie je to len o učení sa ale hlavne o aplikovaní týchto poznatkov v praxi tak, aby pomohli nám ľuďom, ale napríklad aj vo vývoji umelej inteligencie.
Psychológia je v prvom rade veda
Je mi jasné, že som sa veľa rozrozprávala o psychológii, a že možno to pre vás znie dosť komplikovane. Ono to ale komplikované je, pretože my ľudia sme nesmierne komplikovaní a okrem toho, že máme podobné mozgy na nás nesmierne vplýva práve prostredie v ktorom žijeme, vyrastáme, to akým jazykom hovoríme, s kým sa stretávame, a čo sa nám v živote práve deje.
Preto je psychológia ako vedný odbor taký rozmanitý a preto sa o ňom nedá jednoducho rozprávať, takže ani článok o ňom nemôže byť jednoduchý. Verím ale, že vám tento článok dal aspoň zopár odpovedí, a že už si viete predstaviť, čo všetko pod pojmom psychológia môžete nájsť (a zároveň aj to, čo vlastne na tých zahraničných univerzitách študujem, a aký to má pre ostatných zmysel).
Rozhodne to nie je predmet, kde sedíte a filozofujete alebo kde memorujete nejaké poučky v učebniciach. Psychológia je veľmi exaktná ale aj mladá veda v porovnaní s napríklad takou matematikou alebo geografiou. Veľa sa zisťuje a objavuje práve teraz a každý rok vieme viac a viac o tom, ako funguje náš mozog a ľudské správanie. Vďaka veľmi veľa novým metódam sa psychológia posúva neskutočne dopredu a veľa vecí, ktoré sme netušili už začíname tušiť. Nie je to len vďaka neurovede ale samozrejme aj iným oblastiam a napríklad aj veľa liekov, ktoré sme doteraz nemali a nevedeli sme, ako liečiť napríklad depresiu už teraz aspoň máme, a vieme vďaka ním pomôcť veľa ľuďom (samozrejme, všetko sa stále zlepšuje a zdokonaľuje).
...druhé (a sľubujem že aj posledné v tomto článku) zamyslenie a tentokrát výhľad na fontánu pri Royce Hall :)
Výskum a.k.a. "Americkí vedci zistili, že..."
Vedecký výskum je najdôležitejšou súčasťou psychológie a bez neho by psychológia nemohla existovať (pretože každé jedno zistenie nemôžeme len tak potvrdiť bez toho, aby ho potrvdili reálne výsledky). Pri tejto vete ma v hlave napadá jedna veľmi dôležitá vec a tou je povedať vám, že keď čítate v novinách články typu "Americkí vedci zistili", nikdy tam nepíšu reálne veci a reálne zistenia a veľakrát (ak nie vždy) to vyznie ako keby bol psychologický výskum totálne tupý a úplne nanič (pretože sa ho v týchto článkoch snažia zjednodušiť a ozvláštniť aby zaujal, čo je veľakrát na škodu veci).
Skúste si buď nájsť originálny zdroj, kde sa reálne dočítate, čo za experiment vlastne vedci uskutočnili, a presne tam zistíte ako, a prečo je dôležitý. Všetok výskum totiž platí nejaká univerzita alebo nejaké (napríklad) štátne orgány a oni si veľmi dobre rozmyslia, či peniaze na daný výskum "odklepnú" alebo nie, čo znamená, že ten výskum musí byť dokonale premyslený a nie je robený len tak "pre srandu králikov". Takže prosím, neverte hoaxom a neverte článkom v populárnych novinách, keď opisujú niečo, čo "zistili vedci". Prečítajte si radšej čo vedci naozaj zistili a potom k tomu zaujmite stanovisko (akokoľvek kritické ale podložené na faktoch).
Kritické myslenie je základ každého vedného odboru a niečo, čo ma moje štúdium neustále učí (pretože to je hlavná zručnosť, ktorú si zahraničné univerzity na svojich študentoch a absolventoch cenia). Je veľmi dôležité si veci overovať, klásť si otázky a neveriť niečomu len preto, že to niekto "múdry v rádiu povedal". My ľudia si veľmi radi potvrdzujeme, že to čo si myslíme, musí byť zásadne to správne a jediné pravdivé, ale ono to tak veľakrát nie je a to je tiež jedna z vecí, ktorú nás učí psychológia (ak vás to zaujalo, kuknite si tento efekt, ktorý sa volá "confirmation bias" tu).
..učenie občas vyžaduje obety a niekedy som v škole dokonca aj do desiatej večer, ale aj tak ma to stále baví a učenie ma ešte neomrzelo :)
Wau! Chcem ísť študovať psychológiu, ale neviem čo mam preto urobiť...
Ak som vás náhodou týmto článkom nadchla a vzbudila vo vás chuť dozvedieť sa o psychológii niečo viac, tak mám z toho veľkú radosť. Určite sa ma neváhajte pýťať a ja vám veľmi rada poradím (aspoň to, čo budem vedieť).
Pokiaľ ste na strednej a nebaví vás slovenská verzia psychológie určite nezúfajte. Ja som nikdy nemala žiadny seminár z psychológie a vidíte, že som úplne v pohode. Pokiaľ sa budete chcieť hlásiť na psychológiu aj tak začnete v prvom ročníku "od nuly", takže o nič zásadné neprídete, pokiaľ sa vyhnete seminárom z psychológie na strednej škole (samozrejme, ak máte nejakého super učiteľa, kľudne si ten seminár dajte). Ja som na gymnáziu chodila napríklad na semináre z biológie a chémie a stále sa mi z nich určité vedomosti na psychológii zídu (pokiaľ vás zaujíma moja gymnaziálna cesta k psychológii a to, ako som sa dostala na St Andrews University, kde študujem psychológiu ja, tak článok nájdete tu).
Zároveň vám dám malé varovanie a to je, že pokiaľ neznášate matiku a chcete sa jej doživotne vyhnúť, psychológia asi nie je ten ideálny predmet, pretože k výskumu jednoznačne parí práve štatistika a počítače. Zároveň sa ale nemusíte báť, že na psychológii musíte byť matematický génius - ja ním rozhodne nie som a na gymnáziu som musela nad matikou stráviť neskutočné množstvo času a napriek tomu zatiaľ štatistiku zvládam v pohode. Tak ako pri všetkom, aj pri psychológii je najdôležitejšie odhodlanie a pevná vôľa, takže určite pokiaľ budete chcieť tak to zvládnete aj napríklad matike alebo čomukoľvek, čo vám nie je úplne po srsti.
..keďže som vás nechcela v tomto článku totálne unudiť, pridala som sem namiesto obrázkov ľudského mozgu radšej takéto fotky. Mimochodom, toto je vstup do mojej školy psychológie v St Andrews :) nachádza sa v St Mary's Quad a je to jedna z najtichších častí v St Andrews, kde sa dá parádne oddychovať (a samozrejme aj rozmýšľať, keď je to nutné) :)
A nakoniec?
Držím vám všetkým palce a budem sa tešiť na akékoľvek otázky a reakcie k tomuto článku. Zároveň vám ešte musím dať menšiu "návnadu" a tou je, že mám v pláne urobiť ešte ďalší nadväzujúci článok na tento, kde sa pokúsim zjednodušene opísať mojich TOP 10 psychologických zistení alebo pokusov, ktoré podľa mňa stoja za to a mohli by vás zajímať bez ohľadu na to, či chcete alebo nechcete mať niekedy niečo spoločné s psychológiou.
Koniec koncov, mozog máme všetci, takže či chceme alebo nechceme, psychológia nás vždy všetkých "dobehne" :)